Každé oficiálne plemeno má svoj štandard registrovaný v FCI (Medzinárodná kynologická organizácia). Poznať štandard plemena je pre vystavovateľa alfa a omega. Štandard plemena presne opisuje, požadovanú výšku plemena, pomery veľkostí hlavy, chrbta, končatín a ich tvar a postavenie, farbu a kvalitu srsti, zhryz, povahu, z chovu vylučujúce vady, atď.. Je to vlastne podrobný popis ideálneho jedinca. Ja tvrdím, že neexistuje dokonalý jedinec, ktorý by úplne dokonale spĺňal štandard. Ale výstavne najúspešnejšie sú tie psy, ktoré sa štandardu najviac približujú. Štandard pomáha pri výbere šteniatka, pri snahe o objektívne posúdenie môjho psa (naschvál píšem o „snahe“, lebo pre každého chovateľa je ten jeho pes ten naj J ), pri úprave psíka, pri porozumení výstavného posudku od rozhodcu.
Prečo pri výbere šteniatka?
Šteniatko s ktorým plánujem výstavy a potom chov, by sa malo už v útlom veku približovať ideálom štandardu. Je pravdou, že v istých vývojových fázach môže rásť psík nerovnomerne a časom sa z neho vyvinie štandardný pes (mojej sučke napríklad v 6 mesiacoch narástla, len pravá polovica tváre a potom dorástla aj ľavá), ale je vyššia pravdepodobnosť, že šteniatko, ktoré je už neštandardné v útlom veku, nebude nikdy štandardným psom a naopak. Samozrejme, že vtedy ešte neviem aký veľký psík vyrastie, ale pomery sa väčšinou už nemenia a keď tak len minimálne.
Objektívne posúdenie môjho psa
Objektívne posúdenie psa je kameňom úrazu chovateľstva. Máloktorý majiteľ psa sa vie naozaj pozrieť na výzor psa nestranne. Podľa známeho vtipu ....“cigáň, ktoré dieťa je najkrajšie?“ – „ta mojo..“. V objektívnom posúdení by nám mal pomôcť skúsený chovateľ. Často však ten nechce haniť svoj chov a pravdu nepovie, len vychváli. Ale kvalitný chovateľ s dobrým menom chovateľskej stanice, však nebude doporučovať vystavovať neštandardného psa, lebo pes z jeho chovateľskej stanice na výstave je vizitkou chovateľskej stanice a v takomto prípade, by to bola pre neho zlá reklama. V zásade každá odchýlka od štandardu sa považuje za chybu a čím je tých chýb viac, tým má pes menšiu šancu uspieť.
Úprava psíka a štandard
Úprava psa je veľmi dôležitá. Ak poznám štandard a som si vedomí nedostatkov môjho psa, môžem, najmä pri dlhosrstých plemenách chyby skryť strihom srsti. Ak však štandard nepoznám môžem naopak ešte chyby zvýrazniť, prípadne vizuálne urobiť chyby, ktoré nemá a uškodiť svojmu psovi. A zbytočne bude môj pes nádherne ostrihaný a celkovo nádherný, ak štandard hovorí, že má byť trímovaný a on je strihaný – rozhodca to vidí. Preto vám väčšinou v salónoch neupravia psa dobre na výstavu – nepoznajú základ – štandard plemena.
Výstavný posudok
Jediné, čoho by sa mal rozhodca pri posudzovaní držať je štandard plemena. Hodnotenie psa je stroho zhrnuté vo výstavnom posudku. Ak však napíše rozhodca „slabšie uhlenie vpredu“ a vy netúšite, čo to uhlenie je a ako má vyzerať, tak si neviete vyhodnotiť, či má pán rozhodca pravdu, alebo sa mýli. Lebo aj rozhodcovia sa mýlia. Často najmä „all breed“ rozhodcovia, teda takí ktorí môžu posudzovať iné plemená, nepoznajú presne štandardy všetkých plemien, ktoré posudzujú a potom sa pri hodnotení mýlia. Ak poznáte štandard mávnete rukou a poviete si „rozhodca sa nám dnes nepodaril a nabudúce bude lepšie“. Ak nie, myslíte si, že pes naozaj má tieto chyby. Však rozhodca to predsa musí vedieť. Realita je však taká, že nemusí...
Chovateľské trendy
Mnohí chovatelia sí mýlia módny trend chovu plemena so štandardom. Módny trend sa často odchyľuje od štandardu a ovplyvní to aj rozhodcov. To však nie je správne. Aj keď na druhej strane štandard sa aj vďaka trendom vyvíja a mení. Aj v chovateľskom svete je to o dopyte trhu. Pravidlá posudzovania, ale na štandard nesmú zabúdať a módny trend by nemali uprednostňovať, pokiaľ nie je predpoklad, že práve v tomto smere bude štandard meniť.
Štandard plemena najčastejšie nájdete na klubových stránkach alebo originál v angličtine, francúzštine, nemčine a španielčine na stránke www.fci.be/nomenclature.aspx .